Presnejšie, ide o toto:
„Ústava SR sa zároveň rozšíri o dve vety: 'Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru'. Ústava SR v súčasnosti o manželstve hovorí: 'Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.' " (1)
Nechcem teraz analyzovať politické bahno okolo. Mňa zaujíma podstata samotného vyhlásenia. Začnime od toho, ako to bolo doteraz: že sa niekto tvári, že chráni deti a mladistvých, to je pravdepodobne v poriadku, veď, koniec koncov, ide o budúcich platičov daní a z biologického a sociálneho hľadiska sú v tejto spoločnosti ešte „noví", patrí im bonus. Ťažko povedať, či tento ochranca náhodou vo voľnom čase neponúka týmto chráneným deťom metaforickú čokoládovú tyčinku, ak nastúpia do auta... ale dajme tomu, mladým ochranu.
Problém ale vidím v celom tomto koncepte „ochrany". Je zvláštny. Čokoľvek, čo je chránené, je chránené pred niečím, pred nebezpečenstvom, hoci iba potenciálnym. Také lesy, napríklad - J&T síce môžu, ale iní si len tak nemôžu prísť, odlesniť pozemok a postaviť si tam, ja neviem, vilovú štvrť.
Čo je teda nebezpečné pre manželstvo?
(Mám chuť napísať ako odpoveď slovo „homosexuáli" ukončiť celý článok, ironicky sa škľabiac.)
Mladiství, tam to je celkom jasné, čo by mohlo narušiť ich existenciu: napríklad rodič-tyran, pedofil či počúvanie Rytmusa. Otázka manželstva je ale trochu komplikovanejšia. Ohrozuje „žitie na psiu knižku" manželstvo? Ohrozujú rozvody manželstvo? Ohrozuje ho "zväzok" dvoch mužov alebo dvoch žien? Tu je vyhlásenie veľmi vágne... ochrana, fajn, ale pred čím?
Iste, „ochrana" by sa dala chápať ako synonymum slova „zvýhodnenie". Tzn. myslíme si, že manželstvo je zväzok muža a ženy, preto existujú určité výhody. Ale tam, kde je niekto zvýhodnený, je stále niekto znevýhodnený. Hore uvedené spôsoby už privilegovaným spôsobom manželstva nie sú. A tam sa vraciame ku spoločenskej diskusii. V tomto momente nám nepriateľa pomenuje cirkev, ako to už má občas vo zvyku, v časti spomínanej výzvy. Alebo skôr oficiálneho modlitebného manuálu pre ochranu rodiny.
„Veď tých, ktorí stoja na čele našej krajiny tak, aby pri tvorbe zákonov nepodľahli tlakom ľudí, ktorí odmietajú kresťanské hodnoty, na ktorých stojí naša kultúra. " (2)
Inak povedané, kto nie je kresťan, môže ísť do Švédska, Holandska, alebo kam chce, v tejto kultúre nemá miesto. Dôvod? Naša kultúra je podmienená kresťanskými hodnotami. To je, prosím pekne, TÁ blbosť, ktorá celé toto divadlo spôsobuje. Kultúra s kresťanstvom spätá je (viac v minulosti než teraz, toť môj názor), ale nie IBA s kresťanstvom, pretože kultúra je súbor významov, ktorý sa neustále mení. Čo takto, ja neviem, osvietenské ideály slobodného človeka, ľudské práva? Človek nie je predsa vylúčený z kultúry iba preto, že nezdieľa všetky významy.
Na dôvažok:
„V situácii, keď sa v legislatíve mnohých európskych štátov šíri rodová ideológia, sa obraciame na všetkých katolíkov, aby sme za upevnenie rodín a manželstiev obetovali tohoročné pôstne obdobie. Modlime sa, aby všetci vo svedomí poznali pravdu, že prirodzenosť je Božím darom a nie osobným rozhodnutím človeka. " (3)
Takže, odteraz chránime prirodzenosť za cenu osobných rozhodnutí. Najbližšie ochránime nevyholené podpazušie, lebo to je tiež prirodzené. Hlavne, aby sme chránili, pretože bez pocitu ohrozenia padne celá kultúra. A celý štát.
(1) http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/smer-a-kdh-sa-dohodli-rodinu-ochrania-spolocne-607265
(2) a (3) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140227025
