Sionisti, rusofóbi, nacisti z EÚ a ďalšie spravodajstvo

Autor: Matej Makovický | 8.9.2014 o 13:39 | (upravené 8.9.2014 o 14:21) Karma článku: 5,69 | Prečítané:  431x

Priznávam, som človek, ktorý otvára internetové diskusie pod spravodajskými článkami a facebookovými odkazmi častejšie, než je zdravé. Je to podobné, ako moja afinita ku káve, s rozdielom, že ide o dosť masochistickú záľubu. A s paľbou na Ukrajine sa akosi začali v týchto diskusiách množiť odkazy na rôzne servery, videá a podobne, ktoré ponúkajú alternatívu k „odpadovým“ veľkým médiám, ktoré vraj aj tak šíria rusofóbiu. Nejdem radšej menovať, ale charakteristiky týchto alternatívnych zdrojov obsahujú slová, ako „slobodný“,  "free", či „bez politickej korektnosti“.

Za dávnych časov, keď sa ešte na Ukrajine nestrieľalo a nepadali tam lietadlá, bolo takýchto odkazov menej. Občas nejaký ten Vaský, občas nejakí protižidovskí konšpirátori. Koniec koncov, niečo také je vtipne zhrnuté v tomto článku. Militantné názory ako také nie sú vlastne problém, ono, koniec koncov, extrémy vždy existujú a existovať budú, lebo Gaussova krivka. Takže áno, net je plný blbostí, poloprávd a náhodných súvislostí, ktoré sa vydávajú za pravdivé informácie.

Ibaže nejde až tak o faktografickú pravdivosť. Jeden z teoretických princípov jednania, tzv. Thomasov teorém hovorí asi toľkoto: „Situácia, definovaná ako reálna, sa stáva reálnou vo svojich dôsledkoch“. Dobrým príkladom sú tzv. hoaxy: nevyžiadaný mail tvrdí, napríklad, že v pohároch detskej výživy sa našlo rozbité sklo. Je to kravina, ale dajme tomu, že tomu uverí určitý počet ľudí, ktorí okamžite prestanú kupovať detskú výživu. Reakcia na falošnú správu, ktorá bola však posúdená, ako pravdivá a reálna.

Zameňme si detskú výživu za novinárov. Gayov a lesby. Židov. Za EÚ či NATO. Čo sa pri týchto „alternatívnych spravodajstvách“ deje, je hľadanie obetí, obviňovanie, rozkladanie. V tomto momente sa rozhodne nejedná o dualitu pravda/lož. Iste, skepsa voči veľkým médiám je stopercentne opodstatnená, ale čo efektívne „alternatíva“ robí, je ukazovanie prstom, ktorý je vedený pseudo-zdrojom. A je jedno, či ide o polopravdu, zlyhanie interpretácie alebo o čokoľvek iné.

Pred pár dňami sa mi stal takýto prípad: po medializácii výrokov istého katolíckeho farára (ktorý, zhodou okolností, robil farára v oblasti môjho trvalého bydliska) o tom, že židia si za holokaust, resp. za nenávisť, ktorá na nich smerovala, mohli sami, som si na Facebooku vylieval zlosť. Niečo v zmysle, že by som podobných ľudí vcelku rád vyviezol niekam do Iránu, nech si spokojne žijú ako menšina. Môj polo-verejný hnev, taký ventil. Ibaže jeden môj známy ma obvinil, že neviem prijať druhý názor a že on s dotyčným súhlasí, lebo má svoje zdroje, z ktorých vyvodil to isté. Tieto zdroje ale vraj nepatria medzi „oficiálnu“ literatúru... nech tento pojem označuje čokoľvek.

Takže efektívne sa stalo to, že som bol obvinený, že nedokážem akceptovať antisemitizmus ako názor. Nie, nedokážem. Antisemitizmus dokážem akceptovať ako historický fakt, ako niečo, čo existovalo a existuje. Ako dôsledok Thomasovho teorému, ale nie ako názor, maximálne tak ako obvinenie (a zároveň ako osobný rituál s funkciou "ruky preč"). Môj problém je ten, že to, čo som si nazval ako „alternatívne spravodajstvo“ je v podstate iba obyčajné vytváranie situácií s cieľom posúdiť ich ako reálne. Také pomyselné urýchlenie stlačenia spúšte.

A viete, k čomu alternatíva môže viesť? Ku spoločenským konfliktom, Ale napríklad aj k tomu, že sa nechám vyprovokovať – a, napríklad, zruším diskusiu pod týmto malým, bezvýznamným článkom na nejakom blbom blogu. Ale nič tým, samozrejme, nedosiahnem, lebo to ide iba vo výnimočných prípadoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?