O voľbách, alebo kto sa smeje naposledy, ten má dlhé vedenie

Autor: Matej Makovický | 10.11.2013 o 23:36 | (upravené 10.11.2013 o 23:48) Karma článku: 5,19 | Prečítané:  507x

Raz za štyri roky či podobne dlhé obdobie vyjde človek von a hodí si lístoček do urničky, aby bolo všetko fajn. Tak sa účastní na demokracii. Medzitým? Medzitým sedí doma, zatvorené dvere, zatvorené okná, neberie telefonáty z čísel, ktoré nepozná a nepúšťa dnu cudzích ľudí. Až si jedného dňa, napríklad v novembri 2013 pri akýchsi podivných voľbách povie, že „načo vlastne“. A ostane doma, ved ostatní odvolia. Voľby sú vo svojej podstate hrozne vtipný rituál. Je to pravidelné búchanie sa do hrude o tom, akú máme tú demokraciu a ako ju udržiavame. Hádžeme lístky tam, kam patria, lebo to stačí.

Výsledok takejto srandy je približne taký, že v banskobystrickom kraji získal nad 21 percent (plus šancu na volebný reparát) človek, ktorý je považovaný za to škaredé slovo, začínajúce sa na „nac"1. Môžeme sa bezpečne zhodnúť, že niečo takéto je vlastne systémová chyba v demokratickej mašinérii. Počítačový malware, podobný napr. tým, ktoré vás na internete akoby náhodou presmerujú na gay porno. Jednoducho - tento stav nemal nastať. Takže kde sa táto chyba stala? Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie mravov?

Stačí jeden demagóg (nemusí byť vôbec bystrý), nejaká chytľavá myšlienka a veľmi motivovaný zlomok voličov a nešťastie je na svete."2, píše sa v komentári SME o tom, ako by to vyzeralo, keby sa zrušilo kvórum v hypotetickom referende. Vo voľbách je to síce trochu iné, ale zdá sa, že to naozaj stačí, otázkou je, prečo vlastne. K voľbám v jednotlivých krajoch prichádzalo približne 20-25 percent oprávnených voličov. Inak povedané, asi 75-80 percent nevolilo, a to je pomer, ktorý je podozrivý. Účasť bola, žiaľbohu, nízka, ale niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu. Málo ľudí pri urnách znamená mnoho, ale vypichnem dve veci - faktickú a špekulatívnu.

Fakticky: Je menej hlasov, a teda jeden hlas je väčšou časťou celku. Kotlebových 21 percent hlasov znie hrozivo, ale nie je to iba 21 percent, je to asi 26 000 hlasov. Kto z tých, ktorí sedeli doma, by volilo Kotlebu? Ťažko povedať, ale čosi mi hovorí, že Kotleba intenzívne mobilizoval okruh svojich skalných, vyholených hláv, a tí mobilizovali svojich blízkych. Koniec koncov, na dobre znejúcu, ale za vlasy pritiahnutú (extrémistickú) blbinu sa ľudia lepia veľmi radi. Viď úspech bulváru.

Bulvár súvisí so špekulatívnym záverom, ktorý je vlastne centrálnym argumentom celého tohto textu. Moja hypotéza znie asi takto: Volič nevie, koho voliť, a to nie preto, lebo nie je koho voliť. Volič nevie, koho voliť, lebo nevie ako voliť, prípadne nevie voliť. Neovláda samotný akt voľby. K jeho/jej cti slúži len to, že to nemá vlastne odkiaľ vedieť, lebo ho zaujíma bulvár.

Domnievam sa, že mnoho ľudí vníma politikov len ako tváre z billboardov, ako tváre z televízie a ako tých, ktorí majú zodpovednosť za to, čo sa deje. Zvoliť si správne je preto problém, lebo kampaň a médiá dehumanizujú človeka3, ktorý kandiduje, na znôšku sľubov, logo politickej strany a na usmievajúci sa ksichtík. Predstava usmiateho Kotlebu je rovnako hrozivá, ako jeho výsledok vo voľbách, avšak ide o toto: voľby sa stali voľbami pekného loga, ksichtu a peknej vety do pamätníčka.

Voľby sú, vo svojej forme, úplne mimo človeka a jeho symbolický svet, pretože jeho symbolický svet je bližší opitej Ivete Bartošovej, než otázkam všeobecného blaha, všeobecnej spokojnosti a podobne. Dezorientovaný človek, ktorý nemá čas na to, aby sa ponoril do informačnej žumpy a vylovil, čo vlastne taká VÚC-ka robí, koho je možné si tam zvoliť a čo vlastne od takých volieb je možné chcieť, sa veľmi jednoducho rozhodne nesprávne. Dôvod? Ten pán povedal, že skoncuje s chudobou. A keďže médiá sa venujú možno tak politike na národnej úrovni (a aj to koľkokrát iba opakovaním videa samostatného nájazdu Alojza Hlinu), je možné sa vôbec vyznať, bez enormného osobného úsilia, v politike regionálnej/lokálnej?

V určitom zmysle tak kandidáti iba manipulujú občiansku a mediálnu lenivosť. To, ako sú prezentovaní, je niečím úplne cudzím pre každodenné, inštrumentálne vnímanie sveta. Politika je bulvár, politici sú celebrity. A buvár sa spolieha na to, že ľudia pôjdu voliť „proti" niekomu. Prípadne, že pôjdu voliť pekné reči, a prípadne, že pôjdu voliť logo strany. A voliť trápny symbol určite nie je to isté, ako voliť význam, ktorý by ten symbol mal zastávať. Inak povedané - rituál voľby je rituálom uvedomovania si postoja a postavenia seba samého. Na Slovensku by sa určite našlo mnoho dobrých kandidátov. Len kto by ich, doboha, vôbec volil?

Celá sranda teda spočíva v tom, že jednoduchý vrh obálkou je proste málo na naplnenie ideálu, ktorý voľby stelesňujú. Vtipné to veľmi nie je, a preto sa pokojne môže stať, že sa zabudneme pri kolektívnom mávnutí rukou jedného dňa nám kútiky padnú a ostane sa smiať už len nejaký posledný Kotleba.

 

1Myslím, že na tento hlavolam existujú dve správne odpovede, ak akceptujeme ako začiatok slova aj „nác".

2http://komentare.sme.sk/c/7000840/co-znamena-26-tisic-hlasov-pre-mariana-kotlebu.html

3Na zeleného mimozemšťana, viď môj starší článok.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?