O zelených mimozemšťanoch v politike

Autor: Matej Makovický | 30.9.2013 o 10:34 | (upravené 30.9.2013 o 16:14) Karma článku: 6,11 | Prečítané:  424x

Filozof Jean Baudrillard bol múdry a šarmantný človek. Jeho teória "simulakry" popisuje našu spoločnosť ako takú, ktorá hromadí vizuálne zobrazenia a my teda už nie sme schopní, resp. už je úplne jedno, čo je "pravé" a čo je iba obrazom. Tento istý človek zároveň povedal jeden z mojich obľúbených výrokov: "Američania možno nemajú identitu, ale majú nádherné zuby." Dôvod, prečo spomínam Baudrillarda v tomto teoretickom úvode je, že tu, v Česku, sa zvolebnieva a na Slovensku už vlastne tiež. A vždy, keď tak sledujem billboardy, prídu mi na um práve spomínané záležitosti. Tí politici možno nemajú identitu, ale pekné úsmevy rozhodne áno. A najmä - sú všade.

Nemá náhodou vztýčený prostredník?Nemá náhodou vztýčený prostredník?http://data.channelworld.cz/img/article/img/ba/47fd6bd30c4128a69

Pridajme si k tomu ešte fantastický zvyk neodstraňovať zastaralé a zbytočné/použité veci (teraz nemyslím Ivana Gašparoviča) – som presvedčený, že v Žiline som videl zopár plagátov ešte k predminulým voľbám. Vzniká nám tu zaujímavý paradox – keď chodíme po meste, zo všetkých strán sa na nás pozerajú a usmievajú politici. Sledujú nás a s vycerenými zubami sa tvária, že 1984 je iba číslo. Už to je dosť na to, aby mal jeden človek chuť primaľovať im aspoň tie fúzy, prípadne pripísať ku známej tvári nejakú veľkú životnú pravdu. Spomínaným paradoxom je, že práve občania by – aspoň na papieri – mali nejak dozerať na politickú moc. S trochou bujnej fantázie sa deje presný opak.

Simulakra politickej kampane má dva dôležité rozmery. Prvý už som spomenul – je všadeprítomná a zároveň nie je dôležité, čo je iba zobrazenie a čo je vlastne skutočné. Hlavne, aby niečo bolo na očiach. Svoju mienku o tom-ktorom politikovi si vo väčšine prípadov tvoríme vďaka jeho/jej obrazu. A čo je horšie, podľa toho sa rozhodujeme. Práve preto je volebná kampaň taká dôležitá – je Robert Fico ten seriózny pán, ktorý ponúka istoty, alebo ten zurvalec s peknou dávkou výmyslov na demagog.sk? Prirodzene, preňho je lepšie byť to prvé – nemusí mať identitu, stačí zdravý a krásny chrup. Hoci, práve v tomto prípade už by sme mohli povedať, že okolo Fica už existuje určitá mytológia, ktorá obhajuje všetko, čo urobí a povie. Lenže takáto mytológia by nemohla fungovať, keby neexistoval nejaký jeho prvotný obraz ako seriózneho politika, ktorý myslí na občanov. Niektorí ľudia tento obraz bez problémov prijímajú, iní ho odmietajú. Ale stále ide o určitú interakciu so zobrazením toho-ktorého politika.

Práve znechutenie nad určitým obrazom je druhým prejavom tohto vizuálneho smogu. Nazval som ho, pracovne, syndrómom zeleného mimozemšťana. Presne toho zeleného mimozemšťana, ktorý je reklamný maskot istej siete predajní elektroniky. Nie som násilný človek, ale keby som mohol, tak toho malého hajzlíka veľmi dlho udieram rôznymi predmetmi. Je všade a jeho hlas mi v TV a na internete zvyšoval tep, až kým som neprestal sledovať televíziu a nainštaloval si Adblock. Toho piadimužíka úprimne neznášam. Určite plánuje ovládnuť zem, zoslať na nás útok vďaka očipovanej stovke tabletov týždenne. Niečo skrýva.

To, čo vidíme na billboardoch, sú rovnakí zelení mimozemšťania. Sú to obrazy, ktoré sa na nás pekne usmievajú, ktoré nám sľubujú pekné veci a ktoré nikdy nepovedia všetko. Je jednoduché povedať „neverím billboardom“, ale biologicky je snáď nemožné ich prehliadať. Aj kategorické odmietanie je forma jednania, a odmietať na základe toho, že vidím billboard a na ňom zeleného Fica alebo zeleného Babiša, je redukcia. Horšie je, že drvivá väčšina informácii, ktoré sú k dispozícii na vytvorenie informovaného názoru, tak potrebného pre tú záhradnú grilovačku menom demokracia, sú zredukované do formy hesiel, sľubov a bolestivo formulovaných vše-právd.

Bájkarským poučením na záver nech je moje individuálne volanie po kolektívnej skepse a možno po zredukovaní, resp. zmene formy politickej kampane. Nechajme ich rozprávať. Písať. Diskutovať, to je hlavné. Ale prosím, nech sa na nás nepozerajú. Ja tiež nie som najkrajší, aby som sa všade pretŕčal. Na druhej strane, asi je jednoduché prijať pravidlá hry a veriť, že jeden z tej stovky tabletov sa ujde aj mne. Možno. Isté je len, že tú šancu dostanem, iba ak nakúpim za určitý obnos. A čo sa týka mňa...zo mňa si žiaden E.T. (bločkovú) lotériu robiť nebude.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?